JAZYKY, KTORÝM VLÁDNEME

maďarský jazyk


PREKLADY - MAĎARČINA

Preklady do maďarčiny - vypracuvávame odborné aj všeobecné preklady

Vyhotovujeme preklady do maďarčiny akýchkoľvek dokumentoch : preklady internetových stránok, preklady rodných listov, preklady výpisov z obchodného registra, preklady výpisov z registra trestov, preklady sobášnych listov, preklady vysvedčení, preklady diplomov, preklad úmrtných listov, preklad notárských zápisníc, preklad obchodných zmlúv, preklad daňových priznaní a preklad výkazov a strát, preklad auditov, preklad súvach, preklad atestov, preklad živnostenských listov, preklad marketingových materiálov, preklady odborných správ a posudkov, preklady lokalizácie programov.

Maďarčina (maď. magyar nyelv) je jediný jazyk v strednej Európe, ktorý nie je indoeurópskym jazykom.

Maďarsky hovorí dnes asi 14,5 miliónov ľudí, z toho asi 10 miliónov v Maďarsku. Je úradným jazykom v Maďarsku a od 1. mája 2004 tiež jedným z úradných jazykov v EU. Jazykový kód alebo po anglicky Language Code je hu príp. hun (podľa ISO 639).

Dejiny maďarčiny sa delia na niekoľko období, ktoré nasledujú po tzv. ugorskom období uralských jazykov, hoci o vlastnej „maďarčine“ možno hovoriť najskôr od príchodu do Panónskej panvy (roku 896):

  • pramaďarské obdobie (1000/500 pred Kr. – 896/1000 po Kr.):
    • obdobie pobytu pri Urale (asi do 500 pred Kr.) – Pramaďari žili ešte vo svojich uralských sídlach
    • obdobie migrácie (500 pred Kr. – 896 po Kr.) – Pramaďari sa postupne presúvali, až roku 896 dosiahli horné Potisie (Maďarsko) a roku 1000 vytvorili kráľovstvo
  • staromaďarské obdobie (896/1000 – cca. 1541): obdobie do začiatku nadvlády Turkov nad Maďarmi
  • stredomaďarské obdobie (1541 – cca. koniec 18. storočia): obdobie do osvietenstva (maďarského národného obrodenia)
  • novomaďarské obdobie (od konca 18. storočia dodnes)

Prvé nápisy v maďarčine možno pochádzajú z 10. storočia, písané ešte v rovásírás (tzv. staromaďarskom runovom písme), ale ich datovanie a relevancia sú veľmi sporné.

Od vzniku Uhorska (10. storočie) až do roku 1844 bola úradným jazykom latinčina.

Prvé písomné pamiatky sú len cudzojazyčné texty s niekoľkými maďarskými slovami. Prvé sú arabsko-perzské a byzantské pramene z 9. a 10. storočia, od 11. storočia aj uhorské pramene. Prvým takýmto uhorským prameňom je Zakladacia listina benediktínskeho kláštora v Tihanyi asi z roku 1055. V latinskom texte je 58 maďarských slov a 33 prípon.

Prvý súvislý text v maďarčine (190 slov, modlitba) pochádza z konca 12. storočia, prvá maďarská báseň (verzia latinskéhoPlanctus Sanctae Mariae) asi z roku 1300.

Prvé knihy v maďarčine sú z 15. storočia, spravidla kódexy s náboženským obsahom. Od konca 15. storočia sú známe aj početné svetské texty (listy a historické piesne).

Kým dovtedy boli texty v jednotlivých nárečiach, od konca 16. storočia možno pozorovať vytváranie nadregionálnej nárečovej normy. Vzniká však veľmi pomaly a stále sa rozlišuje variant západný, severný, východný a variant území pod tureckou nadvládou. V 17. a 18. storočí sa tento rozdiel v dokumentoch zmenšil na variant západný (po oboch brehoch Dunaja) a variant východný (po oboch brehoch Tisy). K vytvoreniu úplne jednotného spisovného jazyka došlo (podobne ako na Slovensku) až koncom 18. storočia a v prvej polovici 19. storočia v dôsledku osvietenských myšlienok a ako reakcia na germanizačné tendencie Jozefa II. koncom 18. storočia.

Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny.

zdroj http://sk.wikipedia.org/wiki/Maďarčina , dielo bolo zmenené na základe http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/