JAZYKY, KTORÝM VLÁDNEME

nórsky jazyk


PREKLADY - NÓRČINA

Preklady do nórčiny - vypracuvávame odborné aj všeobecné preklady

Vyhotovujeme preklady do nórčiny akýchkoľvek dokumentoch : preklady internetových stránok, preklady rodných listov, preklady výpisov z obchodného registra, preklady výpisov z registra trestov, preklady sobášnych listov, preklady vysvedčení, preklady diplomov, preklad úmrtných listov, preklad notárských zápisníc, preklad obchodných zmlúv, preklad daňových priznaní a preklad výkazov a strát, preklad auditov, preklad súvach, preklad atestov, preklad živnostenských listov, preklad marketingových materiálov, preklady odborných správ a posudkov, preklady lokalizácie programov.

Nórčina je germánsky jazyk. Po nórsky hovorí asi 5 miliónov obyvateľov.

Nórčina vznikla z jazyka stará nórčina. Vývoj nórčiny zo staroseverčiny (staronórčiny) trval zhruba 300 rokov a za tento čas prebehol prechod od zložitého systému skloňovania (podobného ako má dnešná slovenčina) k jazyku menej zložitému s pevnejším slovosledom. Dnešná nórčina je taktiež ovplyvnená dánčinou, keďže Nórsko bolo dlhé roky pod nadvládou Dánska. Je všeobecne známe, že Nóri bez väčších problémov rozumejú hovorenej švédčine a pri písanom texte zas písanej dánčine.

Jazyková demokracia v Nórsku umožňuje používať v oficiálnom hovorovom a písomnom prejave každý zo štyroch variantov, ale v skutočnosti veľká väčšina obyvateľstva používa bokmål a nynorsk a často sa aj uvádza, že naozaj oficiálne postavenie majú len tieto dve formy. V Nórsku je spisovným jazykom tiež lapončina, v niektorých severných oblastiach Nórska majú žiaci právo na výučbu na školách po laponsky Nórske dialekty: nórčina má veľké množstvo rôznych dialektov, preto každé slovo sa môže vysloviť rôznymi spôsobmi, každý zo spôsobov je spisovný.

Bokmål (číta sa „bukmol“) používa asi 85% obyvateľov. Tento jazyk sa aj vyučuje na zahraničných univerzitách. Nynorsk je druhým spisovným jazykom. Používa sa hlavne na západe krajiny. Väčšina Nórov ho však považuje za jazyk sedliakov. V Nórsku, ako aj v ďalších škandinávskych krajinách, si všetci tykajú. Vykanie používajú len vo výnimočných prípadoch. taktiež pri oslovení sa používa meno a priezvisko, nie oslovenie pán alebo pani.

Intonácia môže byť dvojaká: buď ako v slovenčina dôraz na prvej slabike, alebo existujú v nórčine slová s tzv. druhou intonáciou. Pri výslovnosti slov s druhou intonáciou začíname s hlasom zhruba na normálnej úrovni, potom hlasom trocha klesneme a na konci stúpame nad normálnu výšku hlasu.

zdroj http://sk.wikipedia.org/wiki/Nórčina , dielo bolo zmenené na základe http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/